Pochod na Moskvu
Podiel reverenda Muna na porážke komunizmu
Kniha Pochod na Moskvu od Thomasa Warda pozýva čitateľa, aby sa zamyslel, do akej miery môže životné úsilie jediného človeka niečo zmeniť. Kto vie, že reverend Mun svojím podielom ovplyvnil celé ideológie, prekreslil mapy a predovšetkým zmenil životy miliónov ľudí? Denník Izvesťja ho nazval „majstrom sveta v antikomunizme.“
Reverend Mun celé štyri desaťročia pred rozpadom ZSSR neochvejne veril, že k pádu komunizmu nevyhnutne dôjde. „Komunizmus, ktorý začal v roku 1917, je schopný sa udržať asi 60 rokov, pokiaľ dosiahne vrchol. Takže rok 1978 je bodom zlomu, po ktorom začne komunizmus upadať a vo svojom 70. roku už bude celkom v troskách. Tak to je. Preto je načase, aby tí, ktorí komunizmus študujú, s tým prestali," povedal v Paríži v apríli 1972.
Vďaka štúdiu a vlastnej skúsenosti s komunizmom pochopil, že ideologické slabiny a nezrovnalosti vo filozofii marxizmu nakoniec privedú komunizmus k zániku, za čo však medzitým ohromné množstvo ľudí zaplatí životom. Mun neobhajoval svoje stanovisko voči marxizmu pomocou útokov ad hominem. Namiesto toho sa vo svojom výklade sústredil na dialektický materializmus a ukázal, že je vo svojej podstate chybný, pretože zle chápe a vykladá prírodné procesy.
V roku 1968 založil reverend Mun v Kórei medzinárodnú federáciu pre Víťazstvo nad komunizmom (Victory Over Communism). Táto organizácia získala v Kórei okolo štyroch miliónov členov. Do roku 1970 reverend Mun vybudoval po celej Kórei centrá osvety, kde prednášal svoju kritiku komunizmu a protinávrhy k nemu. VOC organizovala dve desaťročia informačné programy o marxizme-leninizme pre všetky vrstvy kórejskej spoločnosti.
Bolo by naivné si myslieť, že zánik sovietského komunizmu bol len dielom náhody. Zásluhu na tom, že sa Spojené Štáty „vrátily do hry“ a v ZSSR nastúpila politika glasnosti, má prezident Reagan a zahraničná politika „mier silou“. Zmenil sa názor americkej verejnosti na vojenské a politické plány Sovietov, nepochybne vďaka skúsenostiam z Carterových rokov a reportážam v konzervatívnych médiách ako Washington Times.
