HĽADANIE STRATENÉHO MIERU

Autobiografia reverenda Muna

S cieľom priniesť mier celej planéte som ju veľakrát počas svojho života precestoval krížom-krážom, ale skutočný pokoj som schopný zažívať iba tu, v tejto jarnej záhrade. Aj mier nám dal Boh, ale niekde sme ho stratili, a teraz trávime svoje životy tým, že ho hľadáme na nesprávnych miestach. Aby som vybudoval svet mieru, chodil som na tie najúbohejšie a najvzdialenejšie miesta. Videl som africké matky v situáciách, keď sa iba bezmocne prizerali, ako ich deti umierali od hladu. Videl som otcov v Južnej Amerike, ktorí žili vedľa riek plných rýb, ale nedokázali uživiť svoje rodiny, lebo nevedeli chytať ryby. Začal som tým, že som sa s nimi jednoducho delil o potravu, a oni mi to opätovali láskou.

Povzbudený mocou lásky som pokračoval sadením semien a premenou lesov na polia. Spolu sme chytali ryby, aby sme nakŕmili hladné deti, a stromy sme použili na výstavbu škôl. Tešilo ma chytať ryby cez noc, aj keď ma celého doštípali komáre. Bol som šťastný aj vtedy, keď som sa po kolená brodil v bahne, lebo som videl, ako z tvárí mojich blížnych mizne tieň zúfalstva. Hľadal som najkratšiu cestu k svetu, v ktorom bude vládnuť mier, a snažil som sa pritom inšpirovať zmeny v politickom dianí, povzbudiť ľudí k inému pohľadu na veci. V rámci svojho úsilia zmieriť komunizmus a demokraciu som sa svojho času stretol s vtedajším prezidentom Sovietskeho zväzu Michailom Gorbačovom a s bývalým prezidentom Severnej Kórey Kim Irsenom, aby sme spolu vážne prediskutovali, ako dosiahnuť mier na Kórejskom polostrove. Odcestoval som do Spojených štátov, ktoré sa nachádzali v morálnom úpadku, a prišiel som tam ako požiarnik reagujúci na zavolanie, aby som v tejto krajine oživil jej puritánskeho ducha. Venoval som sa riešeniu rôznych konfliktov vo svete. V mojej práci v rámci budovania mieru medzi moslimami a židmi ma neodradil ani všadeprítomný teror. Výsledkom boli mierové pochody a manifestácie, na ktorých sa bok po boku zúčastnili spoločne tisíce židov, moslimov a kresťanov.

Bohužiaľ však konflikty stále pokračujú. No napriek tomu nestrácam nádej a verím, že éra mieru sa čoskoro dočká svojho slávnostného ustanovenia v mojej rodnej krajine, v Kórei. Obyvatelia Kórejského polostrova prešli školou nekonečného utrpenia a tragédie rozdelenej vlasti a cítim až do špiku svojich kostí, že sa tu nahromadila obrovská energia, ktorá čaká iba na to, aby explodovala. Rovnako ako nikto nedokáže zabrániť tomu, aby prišla nová jar, žiadna ľudská sila nemôže zabrániť nebeskej fortúne v tom, aby sa vyliala na Kórejský polostrov a rozšírila sa do celého sveta. Ľudia sa musia pripraviť na to, aby sa dokázali povzniesť s prílivom nebeskej fortúny, keď nastane. Som kontroverzný človek. Už len zmienka o mojom mene vyvoláva vo svete problémy. Nikdy som nevyhľadával peniaze ani slávu, ale svoj život som venoval tomu, že som nabádal ľudí na mier. S čím všetkým však ľudia pospájali moje meno, koľkokrát ma odmietali a kameňovali... Veľa ľudí vôbec nechce pochopiť, čo hovorím a robím. Jednoducho sú zásadne proti mne. Šesťkrát počas svojho života som bol nespravodlivo uväznený – imperiálnym Japonskom, v Kim Ir-senovej Severnej Kórei, v Južnej Kórei vládou I Sung-mana a dokonca v Spojených štátoch, a stávalo sa, že ma bili tak tvrdo, že mi trhali mäso z tela. Dnes však v mojom srdci neostala ani tá najmenšia rana. V prítomnosti pravej lásky sa staré rany rozplynú ako nič. Dokonca aj nepriatelia sa v prítomnosti pravej lásky vyparia bez jedinej stopy. Pravá láska je srdce, ktoré dáva, ešte dáva a túži naďalej dávať. Pravá láska je láska, ktorá dáva, zabúda, že už niekedy dala, a dáva znova a znova miluje. Celý svoj život som prežil preniknutý takouto láskou. Nechcel som nič iné ako lásku a celou svojou bytosťou som sa snažil podeliť sa o túto lásku so svojimi zbedačenými blížnymi. Boli chvíle, keď cesta lásky bola taká ťažká, že moje kolená sa podo mnou podlamovali, ale aj vtedy som sa cítil vo svojom srdci šťastný a odhodlaný milovať ľudstvo.

Aj teraz som plný lásky, ktorú som ešte nestihol rozdať. Ponúkam túto knihu svetu a zároveň sa modlím prosiac, aby sa táto láska stala riekou, ktorá prináša mier, nasýti zem vyprahnutú suchom a prenikne do všetkých jej kútov. V ostatnej dobe sa objavuje stále viac ľudí, ktorí sa chcú o mne dozvedieť viac. Pre tých, ktorých vedie zvedavosť, som sa obzrel späť na svoj život a zaznamenal som v tejto knihe svoje autentické spomienky. Čo sa týka príbehov, ktoré som nemohol zahrnúť do tohto zväzku, dúfam, že sa objavia ďalšie príležitosti, keď sa o ne budem môcť podeliť.

Tým ľuďom, ktorí vo mňa uverili, zostali po mojom boku a prežili svoj život so mnou, som dal nekonečnú lásku. To platí najmä o mojej manželke Han Hak-ča Mun, ktorej som hlboko vďačný za to, že stála v mojom zápase pri mne a pomáhala mi v najťažších chvíľach.

Son-mjong Mun, Južná Kórea, 1. marca 2009

2.kapitolaZrnko ryže je väčšie ako celá zem